Vysoká pri Morave je obec na Slovensku v okrese Malacky. Nachádza sa na juhozápade Záhorskej nížiny v nadmorskej výške 145 m n. m., v tesnej blízkosti rieky Morava, ktorej stredom prechádza štátna hranica so susedným Rakúskom.
Realizované archeologické výskumy na území obce potvrdzujú jej osídlenie už v období neolitu a eneolitu. Našli sa tu doklady z doby laténskej a veľmi bohaté hroby z doby rímskej. V tesnej blízkosti rieky Morava v lokalite Grbavica sa objavilo slovanské ( žiarové – popolnicové ) pohrebisko s keramikou pražského typu ( 6.-7. stor. n. l. ), ďalej slovanské sídlisko a pohrebisko z veľkomoravskej doby ( 9. stor. n.l. ). Územie ( chotár ) obce sa po prvý krát písomne spomína v roku 1271 v kráľovskej darovacej listine Štefana V., ktorá sa viaže k majetkom stupavského hradu. V období česko – uhorskej vojny 1271 – 1278 bolo osídlenie obce zničené a vyľudnené. V roku 1300, 14. januára zomiera uhorský kráľ Ondrej III. / posledný z vetvy Arpádovcov/ a v krajine nastalo obdobie nepokoja a mocenských bojov. Situáciu využíva najmä nemecká šľachta, ktorá aj neoprávnene zaberá majetky darované ešte v časoch kráľa Štefana V. Po roku 1300 získava majetky Devína a Stupavy šľachtic Rugerius z Tallesbrunnu z dolného Rakúska. Do územnej pôsobnosti / majetku / Stupavy patril aj chotár a vlastný priestor dnešnej obce Vysoká pri Morave. V tomto období je to však s najväčšou pravdepodobnosťou neosídlený a vyľudnený priestor. Nový majiteľ ( Rugerius z Tallesbrunnu) mal záujem tieto získané územia zveľadiť , a preto po roku 1300 povoláva z Devína nemeckých rybárov, ktorí tu zakladajú rybársku osadu. Noví osadníci jej dali názov HERK STEHEN, čo doslovne znamená, že toto je to miesto staropostavené alebo dávnejšie postavené. K nemeckých rybárom v priebehu 1. polovice 14. storočia pribudli nemeckí roľníci ( kolonisti ), ktorým boli prideľovaní rovnostárskym spôsobom domové parcely a časti chotárského gruntu ( každému presne rovnaká výmera ). Nemeckí roľníci svoju novozaloženú obec nazvali HOCH STEHEN, čo doslovne znamená, že je to vysoko stojace alebo vysoko postavené. Nemecké obyvateľstvo je v tejto obci dominantné, o čom svedčí správa súdobého vizitátora z roku 1562 /“Hochstet populus Germanus“/ a najmä urbárny súpis obce z 20. októbra 1592. Richtárom obce je Martinus Taisler a rybárskym hospodárom Simon Fister. V závere 16. storočia je však obec poznove kolonizovaná veľmi početnou skupinou chorvátskeho obyvateľstva. Chorváti boli roľníci a aj chýreční rybári, no najmä boli ríms. kat. vyznania a z ich iniciatívy za pôsobenia duch. správcu E. Tominiča sa v rokoch 1666-1669 vybudoval barokový kostol Sv. Andreja. Tento kostol postavili na mieste ( v strede ) obecného cintorína, kde dovtedy stála menšia kaplnka vybudovaná z kresaných kameňov z konca 14. storočia. Kostol sv. Andreja z roku 1669 bol v období za pôsobenia duch. správcu Š. Gašparoviča nákladne postavený a rozšírený 1890 – 1892.
Obyvateľstvo obce sa v minulosti zaoberalo hlavne roľníctvom. Obyvateľstvo, ktoré nevlastnilo pôdu nachádzalo zdroj obživy v sezónnych prácach v obciach dolného Rakúska. V 16. a 17. storočí to bol aj výnosný rybolov a rakárstvo, ktoré poskytovala rieka Morava a jej ramená. V roku 1697 tu bol dokonca založený aj obecný rybársky cech. Povaha chotára obce poskytovala určitej skupine obyvateľstva zdroj obživy v ťažbe tŕstia ( rákosu ), ktoré sa vysekávalo v zimných mesiacoch. K rozvoju obce nepriamo prispelo aj budovanie hosp. dvorov majerov ( Sauaš 18. storočie ), Nandin – ház, Dúbrava 19. storočie, kde bol vybudovaný liehovar. Obec mala v 2. pol. 19 storočia dva mlyny ( vodný/parný Tomfmlyn).
Objektmi kultúrno – historického významu obce je kostol rím. kat. vyznania Sv. Andreja ( pôv. barokový z roku 1669 ) – následne rozšírený a prestavaný v neorománskom duchu v období 1890- 1892 podľa projektu staviteľa Alexandra Feiglera v duchu neorománskeho – hist. Tvaroslovia. Z pôvodného barokového mobiliáru kostola sa zachovali dve plastiky z roku 1695 sv. Peter a sv. Pavol, ktorú sú sekundárne umiestnené v priestore vo vstupnej časti. Kópie týchto plastík ( synt. kameň) sú umiestnené v čelnej fasáde kostola. V priestore kostolnej ohrady, ktorá vymedzovala pôvodný cintorín obce do roku 1832 – je situovaný votívny stĺp M. Pvskas z roku 1758, votívny kríž z roku 1884, pieta Engelhardt z roku 1832 ( sekundárne premiestnená v roku 1994), súsošie sv. Trojice z roku 1884. V kontrapozícii kostola je umiestnený veľmi hodnotný pomník padlým občanom v I. svetovej vojne z roku 1930. V interiéri obce je situovaná spolková plastika Sv. Floriána z roku 1826, kaplnka a socha sv. Jána Nepomuckého na náklady obecných mlynárov z roku 1738, prícestný kríž pri rieke MOrave z roku 1830, prícestná kaplnka sv. Rocha a sv. Vendelína vybudovaná po roku 1880.
Do katastra obce patria ja významné prírodné rezervácie Horný a Dolný les ( biotopy lužného lesa ) , lesné rezervácie Rozporec. V blízkosti obce sa nachádzajú viaceré umelé vodné plochy, ktoré vznikli pri stále prebiehajúcej ťažbe štrku. Tieto vodné plochy sa v súčasnosti využívajú na hodnotný – športový rybolov. Obec Vysoká pri Morave sa vďaka svojej polohe stala významnou športovou cyklotrasou, ktorá siaha až pod starobylý hrad Devín v sútoku rieky Morava a Dunaj. Obec má k 31.12. 2017 počet obyvateľov 2254 a zaznamenáva sústavne rastúci stavebný rozvoj.
Názvy obce v jej histórii :
Herkstehen – Hochstehen ( 13. – 14. storočie )
Hochstet – Hochstetno ( 15. – 18. storočie )
Hochštetno do roku 1890
Magasfalu 1890 – 1918
Hochštetno 1918 – 1940
Moravica 1940 – 1942
Hochštetno 1942 – 1948
Vysoká pri Morave – 1948
Mgr. Vendelín Nerád